Ani sme sa nenazdali a náš projekt Moja povesť, ktorý realizujeme vďaka Nadácii deti Slovenska a jej grantovému programu Hodina deťom je v svojej polovici. Počas jeho doterajšieho trvania sa nám ukazuje, že ciele , ktoré sme si stanovili sa nám podarí naplniť. Išlo nám hlavne o to, aby deti zmysluplne využívali svoj voľný čas, aby si vytvárali priateľské vzťahy s dobrovoľníkmi i medzi sebou navzájom. V neposlednom rade sme chceli dosiahnuť aj efekt neformálneho vzdelávania a budovali v deťoch aj vzťah k svojej domovine a prírode.
Nosnou 
aktivitou nášho projektu bol hlavne letný rozvojový pobyt pre deti a dobrovoľníkov. Teda ani nie tak pobyt, ako putovný tábor po hradoch a zámkoch na Slovensku. Splnil svoj účel do bodky, deti sa bližšie spoznali s dobrovoľníkmi , ktorí počas celého roka odhaľovali s nimi tajomstvá jednotlivých navštívených hradov. Decká boli rozdelené do 2 skupín: na Drakov a Hradných škriatkov , aby jednotlivé aktivity mali aj súťažný náboj. Táto myšlienka sa im hneď zapáčila a motivovala ich k väčšej aktivite. Jediná negatívna vec, ktorá sa nám počas projektu ukázala, bolo to, že naše deti nemali spočiatku takmer žiadnu kondíciu a veľmi rýchlo sa unavili. Našťastie si po čase na zvýšenú námahu zvykli a dokonca si neraz nepotrebovali dať ani pauzu pri prudkom stúpaní do kopca.
Okrem putovného tábora sme zrealizovali aj viaceré jednodňové akcie, či už to bola návšteva Šarišského hradu, návšteva kina , karneval s tematikou stredovekého hradu a mnoho iné, kde deti prezentovali všetky svoje vedomosti a skúsenosti z výletov. Niektoré výlety sa nám pre nepriazeň počasia nepodarilo zrealizovať, ale určite dobehneme všetko na jar, keď už bude počasie priať všetkým pustovníkom a turistom. Deti sa veľmi tešia na ďalšie putovanie za povesťami a najmä na víkendovku.
Veríme, že sa nám do skončenia projektu podarí realizovať všetky aktivity a ciele, ktoré sme si predsavzali. Za možnosť realizovať náš projekt sa chceme ešte raz poďakovať Nadácii deti Slovenska a jej grantovému programu Hodina deťom.
Autor: Mgr. Martin Cvik
